Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení

Veľa detí chce byť youtuberom, no lákajú ich aj niektoré tradičné povolania.

(zdroj: unsplash.com)

Ako vnímajú budúcnosť deti zo základných škôl, na čom im záleží a aké miesto majú v ich živote digitálne technológie?

„Zatiaľ ma neláka žiadne povolanie. Nerozmýšľam až tak dopredu,“ povedal ôsmak Richard zo Základnej školy na Rozmarínovej ulici v Komárne.

„Rada by som bola kaderníčka a youtuberka,“ reagovala na otázku, aké povolanie ju láka, siedmačka Júlia zo Súkromnej základnej školy v Novej Dubnici.

Rozprávať sa s dnešnými deťmi o ich budúcnosti prináša rôzne prekvapenia a nečakané reakcie. Už v slovníku detí na základnej škole sa nachádzajú slová ako zodpovednosť, vytrvalosť, reputácia či ekológia. Riaditeľka Súkromnej základnej školy v Novej Dubnici Jana Kramárová pôsobí v školstve už 37 rokov a rozdiely oproti predošlým generáciám vidí pomerne jasne.

„Dnešné deti majú veľmi silné environmentálne povedomie. Myslia na zvieratá, planétu a čudujú sa, že to dospelých netrápi,“ odhaľuje Kramárová.

Ich odlišnosť ešte viac zvýraznili obmedzenia spojené s pandémiou nového koronavírusu, kedy si aj malé deti začali uvedomovať, že digitálne technológie osobný kontakt jednoducho nenahradia. Napriek tomu zaznievali z ich úst najčastejšie práve pojem digitálne technológie, keď mali odpovedať, v akej oblasti vidia svoju budúcnosť.

Pýtali sme sa žiakov piatich základných škôl, čo najčastejšie robia vo voľnom čase, na čom im záleží alebo čo je podľa nich dôležité, aby boli úspešní.

(zdroj: unsplash.com)

Deviatak naprogramoval vlastnú počítačovú hru

„Digitálne technológie sú neoddeliteľnou súčasťou života detí. Dokážu sa v nich orientovať ako ryba vo vode. Preto je potrebné využiť túto ich digitálnu gramotnosť na vzdelávanie,“ navrhuje Marcela Padyšáková, učiteľka na Základnej škole v Korni.

Jej žiaci vnímajú digitálne technológie podobne ako ona, len s tým rozdielom, že niektorí ich už na vzdelávanie aj používajú. Príkladom je deviatak Peter, ktorý keď mal v rámci matematiky vytvoriť ľubovoľný projekt, naprogramoval vlastnú počítačovú hru.

Technológie sú akoby predĺženou rukou žiakov. Niekedy mám pocit, že u mnohých sa z týchto zariadení stali domáci miláčikovia

MARCELA PADYŠÁKOVÁ, UČITEĽKA A VÝCHOVNÁ PORADKYŇA

„Zatiaľ neviem, čím by som chcel byť, ale rád by som robil programátora. Do smartfónu som si stiahol aplikáciu SoloLearn a učím sa v nej programovacie jazyky C#, HTML, CSS a C++,“ prezrádza Peter, ktorý v súťaži Moje budúce povolanie ako jediný vytvoril trojminútový šot o tom, čím sa chce stať. Súťaž vyhral a získal aj mimoriadnu cenu.

Podobne je na tom aj Sandra zo Základnej školy na Rozmarínovej ulici v Komárne. Už v deviatej triede má vo svojej budúcnosti jasno. Vidí sa však v celkom inej oblasti.

„Nemám záujem pracovať na počítači, veľmi ma to nebaví. Najviac ma láka práca s deťmi ako psychologička, preto by som chcela ísť na gymnázium a odtiaľ na psychológiu alebo logopédiu,“ hovorí Sandra.

Či už žiaci vidia svoju budúcnosť v oblasti technológií alebo nie, digitálne zručnosti sa postupne stávajú ich povinnou a bežnou výbavou. Informatika sa posúva medzi jeden z najdôležitejších predmetov na základných a stredných školách a jej dôležitosť si uvedomujú aj samotní riaditelia škôl.

Až 98 percent riaditeľov základných škôl považuje informatiku za dôležitý predmet pre budúcnosť žiakov, vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre platformu Digital Skills. 63 percent z nich si myslí, že informatika je pre budúcnosť detí úplne dôležitá, 35 percent považuje informatiku za skôr dôležitú, dve percentá za skôr nedôležitú a nikto z 500 respondentov ju neoznačil za úplne nedôležitú.

„Technológie sú akoby predĺženou rukou žiakov. Niekedy mám pocit, že u mnohých sa z týchto zariadení stali domáci miláčikovia,“ približuje učiteľka a výchovná poradkyňa Marcela Padyšáková.



BYŤ SMART JE COOL

Digitalizácia je tu a Slovensko sa mení. Sme však na tieto zmeny pripravení? To, ako bude vyzerať naša krajina o 20 rokov, záleží predovšetkým na novej smart generácii digitálne zručných ľudí, ktorí vyťažia z technológií maximum v prospech seba aj celej spoločnosti.

„Digitálne technológie nám vedia významne uľahčiť život. Sú všade okolo nás a umožňujú nám pracovať s informáciami. Našou úlohou je naučiť deti s nimi pracovať zmysluplne, skúmať ich, objavovať, vyjadrovať myšlienky a tvoriť,“ hovorí Dušan Švalek, riaditeľ Slovak Telekom.

V Telekome sme sa preto rozhodli urobiť všetko pre to, aby sme ich podporili a zlepšili podmienky pre ich rozvoj. Pridajte sa a vstúpte spolu s nami do sveta digitálneho vzdelávania novej generácie.

Základné a stredné školy môžu do 31. októbra 2020 požiadať o grant až do výšky 1 000 € na zabezpečenie sád micro:bitov pre modernú výučbu informatiky. V Nadačnom fonde Telekom sme na tento účel vyčlenili pre školy spolu až 250 000 €.

Všetky informácie nájdete na webe Enter.study.

ENTER micro:bit

Takmer všetky deti chcú ísť na vysokú školu

Digitálnu generáciu dnešných detí zvýrazňuje fakt, že sa z roka na rok zlepšujú a v rámci testovania digitálnych zručností IT Fitness Test 2020 dosiahli žiaci základných škôl o 15 percent vyššiu priemernú úspešnosť oproti minulému roku. Test zisťuje ich pripravenosť na stredoškolské štúdium a zameriava sa na oblasti ako internet, bezpečnosť, komplexné úlohy, kancelárske nástroje, kolaboratívne nástroje a sociálne siete. Práve internet s 80 percentami a komplexné úlohy so 73 percentami vyšli ako dve najúspešnejšie oblasti.

Keď sa však žiakov základných škôl spýtate, čo je potrebné na to, aby boli úspešní, málokto spomenie práve technologickú zručnosť. V ich odpovediach sa nachádzajú omnoho poetickejšie schopnosti ako práca s počítačom.

„Byť dobrým človekom, dobre sa učiť a nikdy sa nevzdať,“ opisuje cestu k úspechu siedmačka Sofia zo Súkromnej základnej školy v Novej Dubnici.

„Učenie a učenie, lebo to dáva základy do budúcnosti a budeš si vďaka tomu vedieť poradiť aj na výške,“ hovorí o úspešnosti siedmačka Barbora zo Súkromnej základnej školy BellAmos v Martine.

Práve vzdelávanie zaznievalo takmer v každej odpovedi na otázku, čo je podľa teba dôležité, aby si bol úspešný. Veľa čítať, dobrá škola, skvelý učiteľ, študovať, mať cieľ a podľa deviataka Petra z Korne aj nevzdať sa, ísť si za svojím snom, ignorovať ľudí, ktorí mi bránia v úspechu, mať sebavedomie a veriť si.

Aj učitelia spomínajú, že dnešná generácia mladých považuje vzdelávanie za prioritu. Ako podľa nich vnímajú žiaci svoju budúcnosť a v čom sa zmenili oproti tým spred desiatich, dvadsiatich rokov?

„Dnešné deti sú do veľkej miery zahltené technikou, sú oveľa citlivejšie a svojím spôsobom aj nešťastnejšie. Takmer všetky chcú ísť na maturitné štúdium a neskôr získať vysokoškolské vzdelanie. Často ani nepremýšľajú nad tým, čím by chceli byť, ale určite chcú byť inžiniermi a magistrami. Chcú veľa zarábať a mať sa dobre. Veľa z nich chce pracovať ako programátori a len malé percento žiakov zvažuje, že pôjde študovať remeslo,“ približuje Padyšáková, ktorá pôsobí v školstve už 21 rokov.

(zdroj: unsplash.com)

Ako nepodľahnúť technológiám

„V súčasnosti má už každý žiak na druhom stupni mobilný telefón,“ myslí si Marek Tóth zo Základnej školy na Rozmarínovej ulici v Komárne.

Stali sa bežnou súčasťou ich životov a podľa výchovnej poradkyne Padyšákovej je dôležité, ako tento potenciál využijeme a či ho vôbec dokážeme nájsť.

Ak deti dokážu využívať technológie rozumne, budú mať vyhrané. Ak im prepadnú, bude treba veľa psychiatrov.

JANA KRAMÁROVÁ, RIADITEĽKA ZŠ A UČITEĽKA

„Vyučovanie treba orientovať formou, ktorá bude smerovať k využívaniu technológií na učenie sa. Žiaľ, táto cesta prináša so sebou aj obrovské riziko, ktorému sa na Slovensku stále neprikladá veľký význam, a to je bezpečnosť detí na internetových fórach. Deťom treba ukázať, že počítač je len pracovný nástroj a vysvetliť im, ako sa na telefóne či počítači správať, čoho sa vyvarovať a ako reagovať,“ radí Padyšáková.

„Ak deti dokážu využívať technológie rozumne, budú mať vyhrané. Ak im prepadnú, bude treba veľa psychiatrov,“ myslí si Kramárová.

Napriek tomu sa pätica oslovených finalistov ocenenia Učiteľ roka zhodla na tom, že deti sa v podstate nezmenili a stále sú len deťmi. Sú zvedavé, chcú sa hrať, byť milované, rozprávať sa o svete, živote, radosti, starostiach či o strachu.

„Je pochopiteľné, že digitálne technológie deti lákajú, veď jedným klikom sa ocitnú v inej realite. Ale aj na dnešné deti stále platí úsmev, pochvala, povzbudenie či ocenenie. Je na nás dospelých, ako deťom nastavíme hranice a ako budeme od nich vyžadovať, aby ich dodržiavali,“ pripomína Ľubica Demčáková z Evanjelickej spojenej školy v Prešove, ktorá má v školstve už takmer dvadsaťročnú prax.

Obmedzenia spojené s koronavírusom zasiahli do jej vyučovania rovnako ako do vyučovania všetkých učiteľov na Slovensku. Marek Tóth zostal prekvapený, keď mu žiaci začali sami od seba ukazovať aplikácie v smartfónoch, ktoré používajú. Pri preberaní učiva o vesmíre ho jedna deviatačka upozornila na mobilnú aplikáciu SkyView Lite, ktorá dokáže určiť polohu vesmírnych objektov podľa vašej aktuálnej polohy.

„Bolo to veľké spestrenie hodiny. Tiež sa mi stalo, že pri práci s tabletmi s aplikáciou Little Alchemy mi niektorí žiaci povedali, že to poznajú a dokonca to majú stiahnuté. Písomku o uhľovodíkoch sme realizovali cez aplikáciu Molecular Constructor, v ktorej žiaci zostavili požadované molekuly, odfotili si obrazovku a poslali mi ju cez email na hodnotenie,“ usmieva sa Tóth.

(zdroj: unsplash.com)

„Je nevyhnutné, aby sme vzdelávací proces čo najviac prispôsobili súčasnej dobe a mladým ľuďom 21. storočia. Bez zavádzania nových technológií do vzdelávacieho procesu si to neviem predstaviť,“ dodáva komárňanský učiteľ.

Jednou z možností je aj jednoduchá hračka pre deti micro:bit, ktorú vyvinula anglická televízia BBC. Je to najjednoduchší programovateľný plošný spoj dostupný na súčasnom trhu a deti si vďaka nemu môžu sami naprogramovať jednoduché hry, digitálny kompas, krokomer, teplomer či vysielač a prijímač morzeovky.

Podobných možností, ako deti naučiť používať technológie efektívne a pomôcť im s digitálnymi zručnosťami, existuje viacero. Je na učiteľoch, rodičoch a okolí, ako ich naučia deti využívať a na koľko im budú pomáhať a na koľko škodiť. Veď až 98 percent riaditeľov základných škôl považuje informatiku za dôležitý predmet pre budúcnosť žiakov.

Jana Kramárová: Dnešné deti myslia na planétu a chodia neprakticky oblečené

V školstve pôsobí už 37 rokov a pred pandémiou nového koronavírusu nevidela zmysel v učení detí cez technológie. Postupne však zmenila názor a dnes už tvrdí, že ich spájajú aj zachraňujú. Riaditeľka Súkromnej základnej školy v Novej Dubnici Jana Kramárová rozpráva o tom, aké potreby majú dnešné deti, na čom im záleží a v čom vidí ich najväčší problém.

Zmenili sa v niečom dnešné deti oproti tým spred desiatich, dvadsiatich rokov? Akými sú žiakmi?

Deti sú stále deťmi. Potrebujú byť milované práve tak teraz, ako aj v minulosti. Potrebujú, aby sme ich brali vážne, aby sme sa s nimi zhovárali o svete, o živote, o radosti. Aj o starostiach, strachu, o všetkom. Majú veľmi silné environmentálne povedomie. Myslia na zvieratá, planétu a čudujú sa, že to dospelých netrápi. Chodia pekne, ale neprakticky oblečené. Kedysi nosili veci po sestrách a bratoch, štrikované svetre, ale neprišli do školy v nepoužiteľných premokavých topánkach a bez bundy. Chcete ísť s nimi von a zháňate im vhodné oblečenie, lebo rodičia ich mnohé dovezú až k bráne školy.

Predstierajú sebavedomie, ale stále ich trápia odstávajúce uši a krivé nohy. Mnohí rodičia ich prehnane obskakujú, a tak im zhoršujú možnosť zistiť, kde sú ich hranice a aké sú ich možnosti. A trápia sa pandémiou. Nechcú sedieť doma, chcú chodiť do školy. Prišli na to, že sú spoločenskými tvormi. Zamýšľajú sa nad tým, čo budú robiť, až budú dospelí.

Informácie si vedia vyhľadať samostatne. S väčšou odvahou sa púšťajú do aktivít na verejnosti. Dospelí ich berú viac vážne ako v minulosti. Vedia pomôcť starým rodičom s obsluhou telefónu či počítača a vedia natočiť aj video. Taktiež majú veľa krúžkov. Najmä tie malé, čo je zväčša zásluha a záujem rodičov. Keď majú viac krúžkov, s menším zanietením na nich pracujú a s príchodom puberty ich opúšťajú. Mnohé sú z domácnosti nastavené uspieť vždy a všade a sú veľmi vyľakané, keď sa im to nepodarí. Snažíme sa o tom hovoriť s rodičmi.

Do akej miery žijú digitálne a smartfóny považujú za bežnú súčasť ich životov?

Digitálny svet je ich prítomnosťou i budúcnosťou. Internet je ich základnou životnou potrebou rovnako ako jedlo, voda, vzduch. Korona tento digitálny svet posvätila. Aj tí, čo ho brzdili, to vzdali. Ak deti dokážu využívať technológie rozumne, budú mať vyhrané. Ak im prepadnú, bude treba veľa psychiatrov. Našou úlohou je viesť ich k rozumným technologickým métam a dávať im stále veľa živočíšnych podnetov. Neradno zabúdať na kultúrne podnety, radosť z hýbania sa, športovania a čítania, čo im niekedy treba doslova strkať pod nos.

Ako vnímajú žiaci svoju budúcnosť a čím by chceli najčastejšie byť?

Naše deti rady objavujú svoje silné a slabé stránky. Vyhľadávajú odborníkov a aktivity, kde sa môžu o tom rozprávať. Stále si mnohé vyberajú gymnázium, aby oddialili rozhodnutie, čím sa stať. Mnohé aj preto, že chcú ísť študovať na vysokú školu. Stále však funguje aj rodinná tradícia. Najmä tam, kde rodičia hovoria s deťmi o svojej práci, ukazujú im prostredie a pýtajú sa ich na názor. Zachytávam aj také ciele ako stať sa známym na internete a byť youtuberom. Pracujeme na tom, aby mali väčší záujem o prírodovedné vzdelanie. Ešte je skoro hovoriť, či sa nám to podarilo.


Tento článok vám prináša Telekom.

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.