Učiteľka roka 2018: Koľko času by malo dieťa tráviť za počítačom?

Do akých škôl sa vrátime po pandémii?

Zuzana Tkáčová (Zdroj: Soňa Sadloňová)

O čo prichádza dieťa, keď vyrastá bez počítačových hier a ako sa zmenila rola učiteľa? Odpovedá držiteľka národnej ceny Učiteľ Slovenska Zuzana Tkáčová a dodáva, na čo by si mali dať deti pozor v dobe digitálnych technológií a ako z nich dokážu vyťažiť čo najviac.

Ako víťazka národnej ceny Učiteľ Slovenska 2018 ste vo videu tejto súťaže povedali, že treba ukazovať, čo na školách robíte, aby sa tradičná podoba školy zmenila. Na akú by sa mala zmeniť?

Na školu, ktorá je zameraná prioritne na žiaka. Na jeho potreby a spôsob, akým vníma učivo. Učiteľ by nemal len prichádzať s poznatkami, ale mal by aj ukazovať, ako sa k nim môže dostať sám žiak.

Programovanie je jednou zo základných zručností, aj keď nie každý musí byť programátorom. Rovnako ako neočakávame, že každý bude tlmočníkom do angličtiny.

ZUZANA TKÁČOVÁ, UČITEĽKA

Čo by teda malo pribudnúť do vyučovania?

Klasická tradičná podoba školy, ktorá u nás ešte stále pretrváva, vychádza z niekoľko sto rokov starej koncepcie. Učiteľ odovzdal informácie, deti si ich vypočuli, naučili sa ich a zopakovali ich. Tento model je už naozaj archaický a mali by sme ísť o trochu ďalej. Zmenu očakávalo už 20. storočie a postupne aj prichádzala, ale s nástupom digitálnych technológií je to ešte intenzívnejšie. Zatiaľ čo v tradičnej škole boli zdrojom poznatkov učitelia, v súčasnosti je ním Google. Rola učiteľa sa v modernej škole musí zmeniť a mnohí učitelia to musia akceptovať.

Na akú? Ako by mala vyzerať novodobá rola učiteľa?

Učiteľ by mal byť moderátorom, facilitátorom, respektíve niekým, kto podnecuje žiaka k tomu, aby sa učil. Mal by mu ukazovať spôsob, akým sa môže vzdelávať a dostať sa k informáciám. Učiteľ musí usmerňovať žiakov v poznávaní tak, aby to zvládli aj sami. Kedysi boli závislí od učiteľa, teraz majú možnosti vzdelávať sa aj sami.

Treba čakať na to, kým s tým začnú vysoké školy a ich absolventi postupne začnú uplatňovať takýto prístup alebo s tým môžu začať učitelia sami od seba?

Optimálne by bolo, keby sa to začalo na vysokých školách. Lebo súčasní učitelia takýto model nezažili, nikdy neboli sami ako žiaci stredobodom takéhoto typu vzdelávania. Ak teda od nich očakávame, že prídu do triedy a zrazu začnú učiť modelom, ktorý oni sami na vlastnej koži nezažili, je to prehnané. Súčasných učiteľov musíme najskôr niečo odučiť, aby sme ich mohli niečo nové naučiť.

Ovplyvnila to nejako aj pandémia koronavírusu? Do akých škôl sa vrátime, keď sa to všetko skončí?

Aktuálna situácia značne odkryla skutočný stav školstva a ukázala nedostatky tradičnej školy. V tradičnej škole sme boli závislí od učiteľa, ale s nástupom digitálnych technológií sa v rámci dištančnej výučby ukázalo, že takýto spôsob je veľmi neefektívny. Mnohé školy prišli na to, že musia upraviť množstvo hodín za týždeň, ktoré môžu odučiť online, pretože neúmerne zaťažovali žiakov.

Pandémia bola dobrá aj na to, aby sme sa zamysleli nad štýlom výučby. Som zástankyňou hybridného modelu vzdelávania, čiže mať prezenčnú výučbu s podporou digitálnych technológií doplnenú o dištančnú formu. Žiaci tak majú nielen skúsenosť s digitálnymi technológiami, ale aj zručnosť s celoživotným vzdelávaním. Hybridný model vzdelávania je všeobecným trendom, keďže deti budú ako dospelí účastníkmi celoživotného vzdelávania, ktoré bude prebiehať aj v online prostredí.

Pozitívom aktuálnej situácie je aj to, že urýchlila mnohé procesy, ktoré by nám trvali veľmi dlho. Pri návrate do škôl by sme sa nemali vrátiť k tomu, z čoho sme odchádzali. Namiesto toho by sme sa mali poučiť z toho, čím sme si prešli. Musíme sa naučiť rozmýšľať dynamickejšie, flexibilnejšie a progresívnejšie o tom, ako pracujeme so žiakmi a ako im umožňujeme napredovať.

Mali by sa medzi novými zručnosťami objaviť aj základy programovania?

Určite áno. Sme jednou z krajín, ktorá ide dopredu naozaj veľmi progresívne, problémom je však realizácia. Nemáme dostatok učiteľov, ktorí sú schopní odborne to odučiť. Programovanie ako súčasť všeobecného vzdelania je v súčasnosti nevyhnutné. Keď sa niekto pýta, načo sa majú deti učiť programovať, treba sa tiež spýtať, koľkokrát denne sa s niekým rozprávajú po anglicky, a angličtinu sa učia a koľko času trávia s digitálnymi technológiami, a programovací jazyk sa neučia.

Už sme naozaj v dobe, kedy sa deti rodia do sveta plného digitálnych technológií a nemali by ich vnímať len ako tajomné čierne skrinky. Ak rozumiem počítaču, dokážem spolu s ním produkovať nové veci. Preto je programovanie jednou zo základných zručností, aj keď nie každý musí byť programátorom. Rovnako ako neočakávame, že každý bude tlmočníkom do angličtiny, napriek tomu sa ju učíme. Na takejto úrovni by sme mali rozumieť aj počítaču, programovaniu a algoritmickým základom.

Zuzana Tkáčová sa stala prvou víťazkou súťaže Učiteľ Slovenska. (zdroj: TASR/AP)

Ako by malo vyzerať programovanie pre deti? Napríklad grantový program Enter od Telekomu prináša do škôl najjednoduchší programovateľný spoj micro:bit, s ktorým sa deti viac hrajú, než programujú.

Keď chcete, aby dieťa raz získalo vodičský preukaz, asi ho hneď neposadíte do kamióna a nebudete ho učiť viesť ho. To isté platí aj v prípade programovania. Niektorí rodičia nám hovoria, aby sme deti naučili Javu. Ale veď sú to deti. Nie programátori, ktorí idú na pohovor do počítačovej firmy. Dieťa si musí vytvoriť vzťah, namotivovať sa a k programovaniu postupne dospieť. Nemôžeme očakávať, že keď ho posadíme k programovaniu, bude nadšené, že môže abstraktne rozmýšľať.

Kolegyňa dovolila deťom hrať sa počítačové hry len toľko času, koľko ho trávili vonku športom a pohybom.

ZUZANA TKÁČOVÁ, UČITEĽKA

S nástrojmi ako micro:bit môžu deti začať pracovať kreatívnym spôsobom a výsledný efekt vidia veľmi rýchlo. Micro:bit nie je magický len v tom, že je hravý, ale predovšetkým ukazuje deťom, ako funguje technika. Má reálne elektronické komponenty ako tlačidlá, senzory či LED displej a dieťa ich dokáže programovať. Vďaka tomu začína chápať, ako to funguje aj v iných zariadeniach. Zároveň je tento spôsob natoľko jednoduchý, že dieťa veľmi rýchlo napreduje a netreba na to žiadne náročné programovacie nástroje a postupy. Treba s tým však stráviť nejaký čas, aby sa dostalo k niečomu, čo vyzerá dobre, čo ho učí cieľavedomosti. Aktuálna generácia mladých je totiž veľmi náročná. Chcú všetko veľmi rýchlo a na vysokej úrovni, zodpovedajúce najnovším vymoženostiam a trendom. Preto keď jednoduchým spôsobom dokážu vytvoriť niečo, čo funguje, posilní to ich sebavedomie a môžu chcieť viac. Dieťa má veľmi rýchlu spätnú väzbu a dostane chuť napredovať vo vzdelávaní.



BYŤ SMART JE COOL

Digitalizácia je tu a Slovensko sa mení. Sme však na tieto zmeny pripravení? To, ako bude vyzerať naša krajina o 20 rokov, záleží predovšetkým na novej smart generácii digitálne zručných ľudí, ktorí vyťažia z technológií maximum v prospech seba aj celej spoločnosti.

„Digitálne technológie nám vedia významne uľahčiť život. Sú všade okolo nás a umožňujú nám pracovať s informáciami. Našou úlohou je naučiť deti s nimi pracovať zmysluplne, skúmať ich, objavovať, vyjadrovať myšlienky a tvoriť,“ hovorí Dušan Švalek, riaditeľ Slovak Telekom.

V Telekome sme sa preto rozhodli urobiť všetko pre to, aby sme ich podporili a zlepšili podmienky pre ich rozvoj. Pridajte sa a vstúpte spolu s nami do sveta digitálneho vzdelávania novej generácie.

Základné a stredné školy môžu do 31. októbra 2020 požiadať o grant až do výšky 1 000 € na zabezpečenie sád micro:bitov pre modernú výučbu informatiky. V Nadačnom fonde Telekom sme na tento účel vyčlenili pre školy spolu až 250 000 €.

Všetky informácie nájdete na webe Enter.study.

ENTER micro:bit

Môžeme sa tým priblížiť k tomu, čo pred 400 rokmi hovoril Jan Amos Komenský, teda ku škole hrou?

Na jednej prednáške som mala slajd, kde bolo napísané, že ani Jan Amos Komenský by sa tomuto nebránil. Je to dokonalé zhmotnenie jeho myšlienky, len v digitálnej podobe.

Čo hovoríte na počítačové hry? Keď dieťa vyrastá bez nich, bude mu podľa vás niečo chýbať?

Vo všeobecnosti je hra pre dieťa veľmi dôležitá. A je jedno, či na počítači alebo fyzicky. Hra ako nástroj na učenie sa je neskutočne cenná v akejkoľvek podobe. Počítačové hry rozvíjajú mnohé zručnosti, napríklad schopnosť strategického myslenia, pozornosť či pohotovosť. Keď ich deťom nedovolíme hrať, nie je to tá najsprávnejšia cesta. Prídu do svojej rovesníckej partie, s ktorou chcú konverzovať, a vďaka počítačovým hrám majú spoločnú tému. Je to niečo, čo ich spája. Počítačová hra nemusí byť automaticky škodlivá. Som ich zástancom z toho dôvodu, že keď si nimi deti prejdú, následne sú schopné tvoriť a programovať vlastné hry. Je to niečo, čo mení čas strávený pri počítači na produktívny a deti to posúva ďalej. Určite však treba vystihnúť správnu mieru.

Aká je zdravá miera a kto ju má strážiť?

Je to súčasťou výchovy v rodine, čiže rodič by mal v istom zmysle kontrolovať, čo dieťa na počítači robí. Moja kolegyňa deťom dovolila hrať sa počítačové hry len toľko času, koľko ho trávili vonku športom a pohybom. Závisí to od veku dieťaťa, ale polhodina až hodina denne je naozaj dostatok. Treba si však uvedomiť aj to, čo dieťa na počítači robí. Dospelí vnímajú, že tam deti trávia množstvo času, ale nezisťujú, čo v skutočnosti robia. Napríklad sledujú iných, ako hrajú počítačové hry. Dospelí sa nad tým pozastavujú a pýtajú sa, čo mu to dáva, že sa pozerá, ako sa hrá niekto iný. Ale keď dospelí sedia pred televízorom a pozerajú futbalový zápas, tak čo robia? Tiež sa pozerajú na to, ako sa hrá niekto iný. Nie je to to isté?

Musíme si uvedomiť, že naše vnímanie detí sa musí zmeniť, aby sme im dokázali rozumieť. Deti sa sledovaním videí učia od iných a nachádzajú tam kreatívne nápady, ako niečo riešiť. Rodič by teda mal strážiť mieru, čo sa týka digitálnych technológií, nie však podľa kvantity, ale podľa kvality.

Medzi mladými ľuďmi je veľmi obľúbené aj vytváranie a sledovanie videí. Keby to chcel rodič alebo učiteľ využiť na vzdelávacie účely, aké možnosti má na Slovensku?

Telekom v súčasnosti pripravuje seriál s Gogom, ktorý má motivujúci charakter a deti vďaka nemu budú môcť rozvíjať svoju zvedavosť. Deti majú veľmi rady multimediálnu podobu informácií. Natočiť video je pre nich prirodzeným spôsobom, ako odovzdať posolstvo ďalej. Sprístupňovanie nových poznatkov prostredníctvom videí je teda veľmi cenné a pokiaľ je to dobre umiestnené na internete, môže to využiť aj učiteľ alebo rodič. Vďaka tomu dokáže dieťa napredovať aj samo a nestáva sa závislým od učiteľa.

V čom budú ľudia, ktorí vyrastali s digitálnymi technológiami, odlišní od predošlých generácií?

Dnešné deti sú flexibilnejšie a dokážu sa nastavovať veľmi rýchlo na rôzne zmeny, aktualizácie či novinky. Dokážu sa pre niečo veľmi rýchlo nadchnúť, ale v okamihu, keď musia prekonať prvý problém a posunúť sa kamsi ďalej, akosi im chýba vytrvalosť a trpezlivosť. Musíme v nich podporovať, aby dokázali prekonávať a riešiť problémy, posúvali sa a boli vytrvalé. Toto im digitálne technológie trochu uberajú, pretože prichádzajúce technológie sa veľmi rýchlo obmieňajú. Deti vedia bez problémov zvládnuť používateľskú úroveň obsluhy nových aplikácií, avšak je potrebné v nich viac rozvíjať schopnosť nachádzať ich tvorivé využitie. Zároveň dokážu multitaskovať a prepínať medzi množstvom bežiacich procesov. Preto treba zmeniť vyučovanie, aby deti dostávali viacero rôznorodých podnetov, mali príležitosť kriticky ich premyslieť, prediskutovať a tvorivo spracovať.

Ak deťom chýba vytrvalosť a neustále potrebujú nové podnety, mal by na to myslieť aj učiteľ? Napríklad rozdeliť 45-minútovú vyučovaciu hodinu na viacero menších blokov a neustále vnášať nové impulzy?

Áno, ale to nie je novinka. V rámci didaktiky sa to učitelia učia už dlhé roky, že treba vyučovaciu hodinu rozdeliť a striedať aktivity. Mnohé školy však dnes už ukazujú, že pôvodne nastavených 45 minút na vyučovaciu hodinu je málo. Preto prechádzajú na niekoľkohodinové blokové vyučovanie. Bádanie a učenie sa dieťaťa tak nie je po 45 minútach prerušené a môže tvoriť a pracovať ďalej. Lebo keď dieťa vyrušíte v tom najlepšom ukončením hodiny, je veľmi zložité dostať sa o týždeň do rovnakého stavu. Na niektorých školách majú žiaci viachodinové bloky alebo celý deň pracujú na jednom projekte. Je to inšpirácia, ako meniť školy na niečo nové. V rámci jedného celodenného projektu sa dajú prepájať rôzne témy, aktivity a predmety.


Tento článok vám prináša Telekom.

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.