Aké je to viesť úspešnú firmu? Možno by ste to nechceli

Čo sa práve učia šéfovia slovenských firiem?

(Zdroj: unsplash.com)

Počítačové hry od Pixel Federation hrá po celom svete viac ako 122 miliónov ľudí a len za minulý rok dosiahli obrat takmer 51 miliónov eur. Pandemické roky boli ich historicky najsilnejšími, kedy medziročne narástli o 250 percent a pripísali si zisk viac ako 8,2 milióna eur. Oba roky po sebe, 2020 aj 2021.

Slovenské herné štúdio Pixel Federation tvorí 80 percent domáceho herného sektora, no keby nebolo neustáleho vzdelávania sa zamestnancov i šéfov firmy, možno by dnes už o ňom ani nebolo počuť. Jeho spoluzakladateľ Šimon Šicko vidí základy úspechu ešte v školských časoch, kedy na gymnáziu vstával o pol piatej ráno a na písomky sa dokázal naučiť ešte pred začiatkom vyučovania.

„Už na základnej škole som miloval fyziku, čo bolo asi kvôli pani fyzikárke Šimekovej, do ktorej som bol platonicky zaľúbený. Na strednej som zas mal veľmi rád matematiku a informatiku,“ spomína držiteľ ocenení EY Podnikateľ roka 2018 a Najrešpektovanejší CEO roka 2020.

Čo sa učí Šimon Šicko dnes, keď už nemusí sedieť v školských laviciach a o akých ľudí bude podľa prieskumov záujem v budúcnosti?

(zdroj: pixabay)

Čo sa učia šéfovia firiem?

„Po dlhých rokoch som sa na chvíľu vďaka internému vzdelávaniu vrátil priamo k tvorbe hier a naučil sa rozumieť novému vývojárskemu systému. Momentálne sa zaoberám aj hackovaním svojho zdravia. Informácie získavam cez odborné štúdie a podcasty profesorov zo Stanfordu a Harvardu. Prakticky nie je deň, kedy sa nedozviem niečo obohacujúce,“ hovorí Šicko.

Samoštúdiom sa naučil aj väčšinu zručností pre tvorbu hier a podnikanie, pretože vysokú školu končil v čase, kedy na Slovensku žiadna škola zameraná na tvorbu hier neexistovala. Napriek tomu považuje školy za nevyhnutnú súčasť vzdelávania.

„Vzdelávacie inštitúcie majú na začiatku vzdelávania dve zásadné úlohy. Nepokaziť dieťaťu radosť z učenia sa a pripraviť ho na to, že by malo na sebe aktívne pracovať počas celého života,“ myslí si Šicko.

„Až 65 percent aktuálne nastupujúcich žiakov bude pracovať v povolaniach, ktoré ešte neexistujú,“ povedal v rozhovore pre SME konzultant Arnold Kiss.

Programovanie bude o pár rokov považované za nové čítanie alebo písanie a smeruje k tomu aj digitalizácia. Už dnes je súčasťou takmer každého odvetvia a ak budete chcieť držať krok s okolím, budete sa musieť vedieť prispôsobiť a neustále sa vzdelávať.

Uvedomuje si to aj Michaela Šišková z biotechnologickej spoločnosti DNA ERA, ktorá sa zameriava na priamu genetickú analýzu DNA zo vzorky slín.

„Kľúčové je neustále vzdelávanie sa. Študovala som genetiku a z pohľadu vedomostí ma škola pripravila naozaj výborne. Po jej ukončení sme však hneď zakladali spoločnosť DNA ERA, na čo mi už moja škola nestačila. Nesmierne dôležité sú totiž aj mäkké zručnosti, ktoré som sa naučila až v programe Nexteria Leadership Academy,“ približuje Michaela Šišková, CEO spoločnosti DNA ERA.

O akých ľudí bude záujem?

Mäkké zručnosti odporúča budovať aj konzultant Arnold Kiss, podľa ktorého sú okrem nich dôležité aj komunikačné a IT schopnosti. Viaceré z nich sa totiž dajú využiť bez ohľadu na situáciu, čo môže byť rozhodujúce obzvlášť v situáciách, kedy sa bude rozhodovať medzi poslednými dvomi kandidátmi, klientmi či partnermi.

Tento trend potvrdzuje aj prieskum Trieda roka 2030 od spoločností Microsoft a McKinsey & Company. Vyplýva z neho, že to nebude len miera zvládania digitálnych technológií, ktorá bude určovať úspešnosť uplatnenia v pracovnom živote, ale stále viac sa bude zohľadňovať aj ľudský rozmer. Prieskum predpovedá, že takmer na 40 percentách pracovných miest sa v budúcnosti uplatnia len absolventi, ktorí budú mať vyvinuté sociálno-emocionálne zručnosti.

Schopnosť manažovať, zodpovedne sa rozhodovať, budovať vzťahy a mať sociálne povedomie,“ vymenúva prieskum. Kvôli prichádzajúcej vysokej miere automatizácie budú zároveň potrební ľudia, ktorí budú vedieť riešiť problémy, kriticky myslieť, budú kreatívni a budú sa vedieť vynájsť.

„Mäkké zručnosti preto považujem za rovnako dôležité ako tie tvrdé. Za desať rokov práce CEO našej firmy som sa presvedčil, že obe sú extrémne dôležité,“ dopĺňa Šicko.

Nadobudnúť sa dajú zväčša len mimo školy, čo potvrdzuje aj prieskum Inštitútu pre verejné otázky. Mladí v ňom spätne hodnotili úroveň informatiky na školách. Až polovica z nich si myslela, že predmet ich naučil len málo z toho, čo mohli prakticky využiť pri hľadaní zamestnania a zvyšok sa museli doučiť iným spôsobom. V kategórii opýtaných, ktorí zastávajú manažérske pozície, to bolo až 77 percent. Mladým absolventom chýbalo najmä rozvíjanie kreatívnej činnosti.

(zdroj: microbit.org)

Olympiáda v programovaní

„Schopnosť vedieť programovať pokladám za súčasť gramotnosti. Tieto poznatky budú vedieť deti využiť pri komplexnejších úlohách zameraných na kritické myslenie a kreativitu. Preto si myslím, že vyučovať informatiku na školách je dôležité, “ hovorí Šimon Šicko.

Podobný názor má aj spoločnosť Telekom, ktorá sa na hodinách informatiky snaží rozvíjať digitálne vzdelávanie detí. V rámci projektu Enter zabezpečuje workshopy pre učiteľov a pomáha pripravovať aj vzdelávacie materiály. Zapojilo sa doň už 570 škôl na Slovensku.

„Školy od nás získali malé programovateľné stavebnice micro:bit a učitelia zas potrebné vedomosti a materiály. Cieľom projektu je rozvíjať kreativitu, tímovú prácu a ďalšie dôležité zručnosti, ktoré budú v budúcnosti potrebovať. Pomáha budovať digitálne zručnosti detí a učí ich, ako technológie využívať na riešenie problémov v komunite a spoločnosti,“ hovorí manažérka spoločenskej zodpovednosti Telekomu Tatiana Švrčková.

Súčasťou Enteru je aj olympiáda v programovaní, ktorá má za sebou pilotný ročník. Súťažilo v nej 43 škôl. Zapojil sa aj päťčlenný tím zo Strednej priemyselnej školy technickej v Bardejove. Dvaja Oliverovia, Jakub, Maroš a Kristián zostrojili inteligentný odpadkový kôš na plasty Smart Bin, ktorý počíta, koľko fliaš ste doň hodili. S projektom sa prebojovali do semifinálovej desiatky.

„Na projekte sme pracovali asi päť vyučovacích hodín. Chceli sme zaujať mládež a dokázať, že aj z malého zariadenia, akým je micro:bit, sa dá zrealizovať nápad, ktorý dokáže pomôcť životnému prostrediu,“ opisujú svoj projekt študenti.

„Keď sa žiaci dozvedeli o olympiáde, chceli sa do nej zapojiť. Vďaka tomu sa začali o predmet zaujímať viac nielen oni sami, ale aj ostatné deti z triedy,“ hodnotí účasť učiteľka informatiky Patrícia Glogovská.

Do semifinálovej desiatky sa prebojovali aj ďalšie kreatívne projekty základných a stredných škôl, ktoré vznikli na hodinách informatiky. Sú dôkazom toho, že mladí ľudia dokážu aj vďaka technológiám realizovať svoje nápady.

40 percentám populácie chýbajú digitálne zručnosti

Digitálne zručnosti na používateľskej úrovni má takmer 60 percent populácie Slovenska, no len 23 percent ich zvláda na pokročilej úrovni. Ukázal to prieskum digitálnej gramotnosti, ktorý v roku 2022 realizoval Inštitút pre verejné otázky.

Ide predovšetkým o prácu s profesionálnymi aplikáciami a hardvérom, napríklad v priemysle, administratíve či podnikaní. Vysoko sofistikované činnosti ako programovanie alebo vytváranie webstránok ovládajú len dve percentá populácie.

Vo vekovej skupine 18 až 24 rokov boli výsledky omnoho uspokojivejšie, keď dosiahlo základné digitálne zručnosti takmer sto percent zapojených.

Deti dnes majú výrazne väčší prístup k moderným technológiám, ako mali staršie ročníky, napriek tomu nevyužívajú ich skutočný potenciál a správajú sa k nim skôr konzumne. Aj keď si to dnes ešte neuvedomujú, postupne prídu na to, že sa bez hlbšej znalosti digitálnych zručností nezaobídu.[VP3] Na získanie dobrej pracovnej pozície už nebudú stačiť len znalosti wordu a excelu. Preto je dôležité, aby sa deti a mladí ľudia vzdelávali aj ďalších digitálnych zručnostiach.

„Odhaduje sa, že deväť z desiatich povolaní budúcnosti bude vyžadovať aspoň základnú úroveň digitálnych zručností. Rastie aj počet tých, kde nebude stačiť základná úroveň,“ hovorí Alena Kanabová zo spoločnosti Accenture.

„Program ENTER a práca s micro:bitmi na hodinách je preto nastavená tak, aby u detí rozvíjala kreativitu, tímovú prácu a ďalšie dôležité zručnosti, ktoré budú v budúcnosti potrebovať. Nejde len o samotné programovanie, ale o učenie sa ako využiť technológie ako nástroj na prinášanie inovácií a riešenie problémov v komunite alebo v spoločnosti,“ vysvetľuje Tatiana Švrčková z Telekomu.


Tento článok vám prináša Telekom.

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.