Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové

Školy sa prispôsobili pracovnému trhu.

(zdroj: unsplash.com)

Informatika sa na slovenských stredných školách vyučuje približne od sedemdesiatych rokov. Počítače vtedy mali v porovnaní s tými dnešnými len základné funkcie, no mnohé gymnáziá vyhodnotili informatiku ako perspektívnu líniu ich ďalšieho smerovania. Príkladom je Gymnázium Jura Hronca v Bratislave, ktoré dodnes vyučuje informatiku na vysokej úrovni.

Už v sedemdesiatych rokoch sme na našej škole otvorili odbor zameraný na kybernetiku.

JAROSLAV VÝBOŠŤOK, GYMNÁZIUM JURA HRONCA

„Už v sedemdesiatych rokoch sme na našej škole otvorili odbor zameraný na kybernetiku. Ešte v časoch, keď iné školy o počítačoch možno ani nepočuli, u nás prví študenti už programovali,“ hovorí Jaroslav Výbošťok, učiteľ informatiky na Gymnáziu Jura Hronca.

Na programovanie je však potrebné nazerať z hľadiska vtedajšej doby. Na školách bol nedostatok počítačov, doma ich nemal prakticky nikto a študenti dokonca programovali na papieri. Ako programovací jazyk sa používal Pascal, potom prišli 8-bitové počítače typu Sinclair či ATARI a študenti si mohli okúsiť programovanie aj v programovacom jazyku BASIC.

Gymnázium Jura Hronca si zameranie na informatiku strážilo a na rozdiel od iných škôl má aj naďalej zvýšené množstvo informatiky. Nie je to však len o počte hodín, ale aj o kvalite ich obsahu.

„Už prvé dva ročníky na gymnáziu majú žiaci hodiny programovania, zatiaľ čo väčšina iných gymnázií má programovanie ako voliteľný seminár až pred maturitou. Vďaka tomu môžeme na seminároch rozvíjať témy, ktorých sa iné školy v princípe ani nedotknú,“ hovorí Výbošťok.

Dôsledkom tohto prístupu je aj vysoký počet žiakov, ktorí maturujú z informatiky a mnoho z nich sa informatiku rozhodne študovať aj na vysokých školách.

(zdroj: unsplash.com)

Informatika viackrát zmenila svoj kurz

Tajomstvo úspešných škôl v oblasti výučby informatiky je aj o prispôsobení sa modernému svetu IT. V informatike je totiž viac ako v ktoromkoľvek inom predmete nutné dávať dôraz na inovácie. Ak na aktuálne trendy učitelia nedokážu reflektovať, prenáša sa to aj na samotných žiakov a na úroveň ich vzdelania.

„Pytagorova veta sa nemení, ale v informatike sa v priebehu jedného roka menia platformy, nástroje aj technológie a učitelia sa na to musia veľmi intenzívne adaptovať. Ak to učiteľ zvláda, napreduje aj výučba,“ hovorí Zuzana Tkáčová, učiteľka informatiky na Škole umeleckého priemyslu v Košiciach.

Kedysi bola kybernetika akousi odnožou matematiky a počítače slúžili viac na výpočty. Až postupne sa prešlo na širšie chápanie informatiky. V 90. rokoch sa programovanie rozšírilo z matematických tém na webové technológie a momentálne je boom programovania s hardvérom, kde prichádzajú do tried microcontrolery a programujú sa roboty aj stavebnice, ktoré sú výrazným technologickým posunom vpred. Na to všetko musí v prvom rade reflektovať práve učiteľ.

„Hoci princípy algoritmického myslenia ostávajú, na informatiku sa dnes pozeráme inak,“ hovorí Výbošťok o zmenách v rámci vyučovacieho predmetu.

Desať až pätnásť rokov dozadu bola informatika na školách orientovaná výsostne používateľsky, dnes už smeruje aj k systematickej rovine a mladých ľudí učí výpočtovému mysleniu. Snaží sa, aby začali vnímať počítač nielen ako nástroj na využívanie aplikácií, ale aj na kreatívnu tvorbu.

„Aj keď sa učíme prácu s tabuľkovým editorom, dokážeme nachádzať programátorské koncepty a pripomíname si, že aj bežní biznismeni a úradníci už používajú kancelárske nástroje, v ktorých možno využívať programátorské koncepty. Aj na bežné používateľské prostredie je tak možné nahliadať inak,“ dopĺňa Výbošťok.

(zdroj: unsplash.com)

Informatika mení tradičné odbory

Informatika ako samostatný predmet sa čoraz viac stáva len základným odrazovým mostíkom, aby sa študenti dokázali viac rozvíjať vo svojich odborných predmetoch a stali sa viac uplatniteľnými na trhu práce.

Študentom zvyknem hovoriť, že po príchode na trh práce už počítač nebude len nástrojom na prácu, ale ich kolegom.

ZUZANA TKÁČOVÁ, ŠKOLA UMELECKÉHO PRIEMYSLU V KOŠICIACH

„Hoci stále platia tradičné pravidlá ako teória farieb či základy kompozície, uplatňujú sa už nielen pri klasickej maľbe alebo umení. Stávajú sa aj súčasťou tvorby počítačových aplikácií,“ hovorí Zsolt Lukács, riaditeľ Školy umeleckého priemyslu v Košiciach.

Preto aj umelci, ktorí prichádzajú na školu s túžbou kresliť a maľovať, a nie študovať informatiku, začínajú chápať, ako ich digitálne zručnosti posúvajú vpred v ich vlastnom odbore. Umožňujú im vyniknúť a získať na trhu práce konkurenčnú výhodu. Úspech školy je práve v tom, ako dokáže moderné technológie implementovať aj do iných predmetov ako je hodina informatiky.

Mnohé z odborov ako grafický či fotografický dizajn sú obohatené o využívanie digitálnych technológií a žiaci veľmi rýchlo pochopia, že informatika nie je len predmet. Po skončení školy tak už niekomu nemusí stačiť, že vedia maľovať, budú od nich očakávať aj digitálne zručnosti.

„Študentov pripravujeme v rámci umeleckého vzdelania aj na prácu s hologramami, holografickými videami, rozšírenou realitou či na modelovanie 3D modelov na základe fotografií. Ide o to prinášať neustále nové technológie, ktoré dokážu pripraviť na budúcnosť aj klasické umelecké odbory,“ vysvetľuje Tkáčová.

Programovanie sa tak už netýka len úzkej skupiny počítačových nadšencov. „Študentom zvyknem hovoriť, že po príchode na trh práce už počítač nebude len nástrojom na prácu, ale ich kolegom. Nájsť s ním spoločnú reč tak bude rovnako dôležité, ako nájsť ju so živým kolegom,“ hodnotí Tkáčová.



BYŤ SMART JE COOL

Digitalizácia je tu a Slovensko sa mení. Sme však na tieto zmeny pripravení? To, ako bude vyzerať naša krajina o 20 rokov, záleží predovšetkým na novej smart generácii digitálne zručných ľudí, ktorí vyťažia z technológií maximum v prospech seba aj celej spoločnosti.

„Digitálne technológie nám vedia významne uľahčiť život. Sú všade okolo nás a umožňujú nám pracovať s informáciami. Našou úlohou je naučiť deti s nimi pracovať zmysluplne, skúmať ich, objavovať, vyjadrovať myšlienky a tvoriť,“ hovorí Dušan Švalek, riaditeľ Slovak Telekom.

V Telekome sme sa preto rozhodli urobiť všetko pre to, aby sme ich podporili a zlepšili podmienky pre ich rozvoj. Pridajte sa a vstúpte spolu s nami do sveta digitálneho vzdelávania novej generácie.

Základné a stredné školy môžu do 31. októbra 2020 požiadať o grant až do výšky 1 000 € na zabezpečenie sád micro:bitov pre modernú výučbu informatiky. V Nadačnom fonde Telekom sme na tento účel vyčlenili pre školy spolu až 250 000 €.

Všetky informácie nájdete na webe Enter.study.

ENTER micro:bit

(zdroj: unsplash.com)

Zatracovať netreba ani hry

Digitálne zručnosti nie sú len o programovaní. Preto netreba odsúvať akýkoľvek kontakt s informačnými technológiami. Ani ten herný, na ktorý sa mnoho škôl pozerá cez prsty.

„Hry majú obrovskú pridanú hodnotu, pretože u detí rozvíjajú rôzne schopnosti. Práve pre digitálne odbory je výborné, ak majú za sebou hernú minulosť. Z nej následne vedia ťažiť pri tvorbe v digitálnom prostredí, animáciách či maľbe,“ hovorí Tkáčová.

Jej slová potvrdzuje aj fakt, že na škole pred piatimi rokmi otvorili prvý umelecko-digitálny odbor. Dôvodom bol práve herný priemysel.

„Zistili sme, že naši absolventi, ktorí študovali propagačnú grafiku či výtvarníctvo, sa začali zamestnávať v herných štúdiách na Slovensku. Na trhu práce vznikol dopyt, na ktorý sme reagovali,“ hovorí Lukács.

Najskôr začali s experimentálnym overovaním odboru a v roku 2019 už mali prvých maturantov v odbore digitálna maľba. Pred tromi rokmi založili aj ďalší odbor dizajn digitálnych aplikácií, ktorý rovnako vzišiel z potrieb na trhu práce.

Výhodou je, že so školou v nových odboroch spolupracujú priamo zamestnávatelia a herné štúdiá. V druhom a treťom ročníku chodia žiaci získavať prax priamo do firiem.

„Aj počas pandemického dištančného vzdelávania dokázali pracovať na zadaní priamo od firmy. Zamestnanec herného štúdia sa venoval len našim žiakom. Čo sa týka maturantov, traja už boli zapojení aj do reálneho vývoja počítačových hier, ktoré boli zrealizované,“ hovorí Lukács.

Takéto prepojenie štúdia s praxou sa ukazuje ako ideálna cesta na uplatnenie absolventov na trhu práce. Informačné technológie sa síce veľmi rýchlo rozvíjajú, vždy však budú potrební aj kreatívni ľudia s digitálnymi zručnosťami.

„Dlhodobé prognózy vývoja trhu práce hovoria o tom, že trh sa zmení a niektoré profesie budú zanikať. Kreatívne pracovné pozície však zostanú zachované a humánny ľudský potenciál ostane. Je však potrebné uvedomiť si, že kreatívny potenciál bude nutné postaviť na digitálnych zručnostiach,“ dodáva Lukács.

(zdroj: unsplash.com)

Dištančné vzdelávanie učiteľa nenahradí

„Na Slovensku máme veľmi inšpiratívne školy, ktoré našli spôsob, ako ísť vo vzdelávaní dopredu a nemeniť školský vzdelávací systém. Skôr je to o nastavení školy, ako začne používať to, s čím deti reálne pracujú aj doma,“ hovorí Tkáčová.

Zvýraznilo sa to v časoch dištančného vzdelávania, ktoré preveruje pripravenosť a úroveň digitálneho vzdelania samotných škôl.

„Dnes sa nachádzame vo zvláštnej situácii. Má svoje negatíva aj prínosy. Núti nás do rýchlejšieho vývoja a rastu v oblasti digitálnych technológií. Začíname využívať online nástroje, ktoré sme doteraz používali len periférne a spoznávame ich možnosti. Zisťujeme, že v niektorých rovinách sú výhodnejšie ako prezenčné vzdelávanie. Budúcnosť vzdelávania však vidím v kombinácii dištančného a prezenčného vzdelávania,“ hovorí Lukács.

Dôležitú úlohu v procese vzdelávania a digitálnych zručností bude aj naďalej zohrávať učiteľ.

„Pedagóg na hodinách informatiky neodovzdáva len poznatky. Je dôležité študenta osloviť, motivovať ho a ukázať mu možnosti ako využiť technológie na jeho osobný a kariérny rozvoj,“ hovorí Tkáčová.

„Žiaci musia mať po opustení školy nielen technické, ale aj mäkké zručnosti ako fungovanie v kolektíve, schopnosť prijímať kritiku, mať kritické myslenie či sociálnu a mediálnu gramotnosť. Je to najväčšia výzva, aby sme dokázali podporiť aj dôležitú výchovnú zložku výchovno-vzdelávacieho procesu,“ uzatvára Lukács.


Tento článok vám prináša Telekom.

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.